Na výrobu tepla v našich domovoch vynakladáme veľké peniaze a preto sa čoraz častejšie zamýšľame nad potrebou šetrenia. Jednou z alternatív je aj výmena kotla. Urobte si teda prehľad, aký kotol sa vám oplatí kúpiť.
Malé zdroje
Rozlišujú sa podľa konštrukcie, druhu spaľovaného paliva, odvodu spalín, prívodu spaľovacieho vzduchu a polohy umiestnenia v priestore. Sem patria kotly rôzneho technického zhotovenia s menovitým tepelným výkonom do 50 KW a najviac do výkonu 70 kW.
Navrhujú a vyrábajú sa ako:
– Nástenné kotly, ktoré ak spaľujú plynné palivá označujú sa podľa podnikovej technickej normy ako spotrebiče tepelným výkonom menším ako 50 KW. Nástenné kotly sa vyrábajú a sú určené výhradne na spaľovanie plynných palív a projektujú sa len pre vodné vykurovacie sústavy a tiež na ohrev teplej vody.
– Stacionárne kotly, ktoré môžu byť teplovodné a parné s menovitým tepelným výkonom najviac 70 KW. Môžu spaľovať všetky druhy palív, musia však byť pripojené na komínové teleso. Stacionárne kotly sú určené ako zdroje tepla pre teplovodné vykurovacie sústavy väčších dispozičných priestorov a na prípravu teplej vody.
Zdroje do výkonu 3,5 MW
Kotly ústredného vykurovania s tepelným výkonom do 3,5 MW, ktoré sa inštalujú v RD. Delia sa podľa podobných kritérií ako malé zdroje tepla s výkonom do 75 KW. Vzhľadom na to, že dosahujú väčšie tepelné výkony však majú niektoré odlišnosti.
POROVNANIE CIEN
Podľa druhu spaľovaného paliva :
– Na tuhé palivo (mäkké a tvrdé drevo, koks, brikety, uhlie)
– Na kvapalné palivo (vykurovací olej)
– Na plynné palivo (plyn, bioplyn, skvapalnený plyn)
– Elektrické (priamovýhrevné, poloakumulačné a akumulačné)
Podľa teplovodnej látky sa delia na vodné a parné.
Podľa tlaku
Rozoznávame kotly nízkotlakové (do 55 kPa), stredotlakové (do 1650 kPa) a vysokotlakové (viac, ako 1650 kPa).
Podľa účelu
Dodávky tepla delíme kotly na jednookruhové
– určené len na vykurovanie, dvojokruhové
– určené na vykurovanie a na prípravu teplej vody, viacokruhové
– určené okrem vykurovania a prípravy teplej vody aj na vzduchotechniku a technologické účely.
Kategorizácia :
– konvenčné
– nízkoteplotné
– kondenzačné
Konvenčné kotly:
(kotly prvej generácie) sú charakterizované teplotou spalín vyššou, ako 185°C, kde teplota vykurovanej vody presahuje 68°C. Majú veľkú výhrevnú plochu a tepelnú účinnosť maximálne 95%. Výkon kotla sa spravidla reguluje ručne, alebo poloautomaticky jednoduchými dvojpolohovými termostatmi.
Nízkoteplotné kotly:
Sú konštruované na stálu prevádzku, kde sa nevytvára kondenzát na teplo výmenných plochách vzhľadom na teplotu varnej vykurovacej vody (> 53°C) a teplotou spalín (< 145°C). Po ekologickej stránke je potrebné vyzdvihnúť nižšiu produkciu emisných škodlivín. Tá je dosiahnutá konštrukčným riešením a automatickou reguláciou samotného výkonu kotla a napríklad aj horákov. Teplo výmenné plochy sa vyrábajú z materiálov so zlepšenou tepelnou izoláciou a vykazujú minimálne straty tepla sálaním do okolia. Nízku tepelnú stratu dosahujú tiež pri spaľovacom procese, predovšetkým komínovú stratu, ktorá výrazne vplýva na tepelnú účinnosť. Tá je vyššia, ako 96%.
Kondenzačné kotly:
Svojou konštrukciou a geometrickým usporiadaním prídavných konvekčných plôch maximálne využívajú energiu, uvoľnenú z paliva, kde okrem citeľného tepla využívajú aj latentné teplo obsiahnuté vo vodnej pare spalín. Kotol je doplnený kondenzačným výmenníkom tepla. Prostredníctvo neho sa spaliny ochladzujú vratnou vykurovacou vodou až pod teplotu rosného bodu. Cez prídavné teplo výmenné plochy kotla preteká vratná vykurovacia voda s nízkou teplotou (35 – 55°C), čím sa znižuje teplota spalín až na teplotu okolitého vonkajšieho vzduchu. Komínová strata sa potom približuje k nulovej hodnote.
Plynové kotly :
Poskytujú príjemný užívateľský komfort, nepotrebujú skladovacie priestory na palivo, nie sú prašné a sú ekologické. Nevýhodou je, že nie všade vedú plynové prípojky a ceny plynu neustále stúpajú.
Elektrokotly:
Nie sú náročné na údržbu, ich užívanie je ľahké, bez hluku a prachu, na skladovanie paliva nie sú potrebné ďalšie priestory. Vykurovanie elektrickou energiou sa dá využiť všade. Nevýhodou sú vysoké ceny za elektrickú energiu.
Kotly na pevné palivo:
Majú najnižšie náklady na vykurovanie. Sú potrebné aj skladové priestory a to minimálne o veľkosti 65 m2 pre bežný rodinný dom. Vykurovanie vyžaduje prácnosť, palivo musí byť pridávané do kotla v 7-8 hodinových intervaloch. V zime a v noci môže ma ich základe často dôjsť k vyhasnutiu ohňa.
Kotly na pelety:
Sú lacnejšie ako plynové kotly i napriek tomu, že prevádzka takmer všetkých typov je plnoautomatizovaná. Nevýhodou je potreba skladových priestorov, prašnosť a prácnosť pri uskladnení paliva a jeho príprave do zásobníka. Takéto kúrenie poskytuje nezávislosť od zahraničných dodávateľov paliva.
